Charakteristika územia, informácie o využívaní územia Bratislavskej aglomerácie pre stav v r. 2006 - Strategické hlukové mapy

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Charakteristika územia, informácie o využívaní územia Bratislavskej aglomerácie pre stav v r. 2006

Bratislavská aglomerácia sa nachádza v juhozápadnej časti SR. Okrem katastrálneho územia hlavného mesta SR Bratislavy tu patria aj územia obcí a miest od Devína po Senec a od Čuňova až po Malacky. Celková plocha aglomerácie je 853 km2. Z toho výmera územia okresov Bratislavy je 367 km2 a zbytok patrí do katastrálnych území ostatných miest a obcí.

Veľká časť územia zasahuje do pohoria Malé Karpaty, kde niektoré oblasti sú pomerne málo obývané, pokryté lesom. Územie aglomerácie sa nachádza v členitom teréne s nadmorskou výškou od cca 130 m do 750 m nad morom (Bpv). Juhovýchodná a južná časť aglomerácie je rovinatá.

Na území aglomerácie bolo po georeferencovaní adresných bodov a ich priradení k budovám registrovaných 546300 obyvateľov. Väčšina z nich býva priamo v Bratislave. Na území Bratislavy sú veľké sídelné útvary, kde obyvatelia žijú vo viacpodlažných bytových domoch. Najväčší z týchto útvarov je Petržalka. V obciach a menších mestách žijú ľudia prevažne v nízkopodlažných rodinných domoch (jedno až dve podlažia). V roku 2006 bol celkový počet adresných bodov v bratislavskej aglomerácii po georeferencovaní s modelom územia 53401. Celkový počet bytov v bytových a nebytových budovách bol 222939. Celkový počet zaregistrovaných poštových adries bol 224 244.

Podľa údajov z Ústavu informácií a prognóz školstva je na území aglomerácie 426 školských zariadení (materské, základné, stredné a vysoké školy). V niektorých prípadoch v jednej budove sídli viac školských zariadení. Tieto budovy boli pri hodnotení dopadu hlukovej záťaže uvažované ako jeden školský objekt.

Na území bratislavskej aglomerácie sa nachádza 211 nemocničných zariadení a areálov. Počet a ich umiestnenie boli prevzaté z databázy MZ. Aj v tomto prípade, ak sa v jednej budove (objekte) nachádzalo niekoľko zariadení, pri hodnotení hlukovej záťaže to bol tento objekt uvažovaný ako jedno zdravotné zariadenie.

V čase spracovania strategických hlukových máp nebola v aglomerácii vyhlásená žiadna „tichá oblasť“ (v zmysle zákona 2/2005, §3, odstavec e)).

Na hodnotenom území je zdrojom hluku cestná, železničná aj letecká doprava a tiež aj väčšie priemyselné podniky.

Na území aglomerácie sú časti diaľnic D1 a D2 a pomerne hustá sieť ďalších ciest. Pri hodnotení hlukovej záťaže z cestnej dopravy sa uvažovalo s dopravou po 3289 km ciest (viacprúdové cesty, ktorých jednotlivé smery sú oddelené pásom sa uvažujú ako dve cesty). Časť diaľnice prechádza katastrálnym územím hlavného mesta cez pomerne husto osídlené oblasti. V miestach, kde vedľa diaľnice žije väčšie množstvo obyvateľov sú vybudované protihlukové steny, resp. je diaľnica uložená v záreze. Protihlukové clony sú vybudované aj pri niektorých cestných komunikáciách, ktoré sú v správe obcí.

Celková dĺžka železníc v aglomerácii je 311km a dĺžka električkových tratí je 73 km. Na hodnotenom území sú dve veľké zoraďovacie stanice. V mestskej časti Petržalka je pri železničnej trati protihluková clona.

Na území aglomerácie je jedno letisko s pravidelnou dopravou a to medzinárodné Letisko M. R. Štefánika. Nachádza sa v juhovýchodnej časti katastra Hlavného mesta SR Bratislava. Má dve vzletové a pristávacie dráhy. V roku 2006 bolo na tomto letisku 30500 pohybov (vzletov a pristátí lietadiel). V roku 2006 neboli pre toto letisko publikované v AIP postupy s obmedzením z dôvodu zníženia hlukovej záťaže v jeho okolí.

Na hodnotenom území je 31 podnikov, ktoré plnia podmienku zaradenia do strategickej hlukovej mapy. Niektoré z nich sa nachádzajú v neobývanom území.

 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky