Dlhodobá stratégia znižovania hluku Košickejkej aglomerácie pre stav v r. 2016 - Strategické hlukové mapy

Najvýraznejším zdrojom hluku ma území Košickej  aglomerácie je hluk z cestnej,  železničnej a električkovej dopravy. Hluk z cestnej dopravy, je obecne najvýraznejším zdrojom hluku, ktorý obťažuje obyvateľov vyspelých štátov sveta a Európy. Výrazné obťažovanie obyvateľov hlukom z cestnej dopravy, je najmä v okolí ciest, ktoré sú trasované v zastavanom území budovami s funkciou bývania. Aj na území  Košickej aglomerácie, je najvýraznejším problémom hluk z cestnej dopravy, v husto zastavanom území jednotlivých mestských častí mesta Košíc. V týchto silno urbanizovaných územiach sa v blízkosti pozemných, najmä miestnych, komunikácií, nachádza veľké množstvo bytových a rodinných  domov. Protihlukové opatrenia, v okolí takýchto ciest, alebo v takomto území, sú veľakrát náročné a nie je ich možné  realizovať výstavbou protihlukových clôn, ako v prípade cestných komunikácií (CK) alebo železničných tratí (ZT), mimo zastavané územia. Z uvedených dôvodov, je dlhodobá  stratégia znižovania hluku, na území Košickej aglomerácie, odlišná od stratégie znižovania hluku v okolí CK a ZT, mimo zastavané územia.  Niektoré prvky sa môžu prelínať a byť rovnaké. Vo viacerých prípadoch, ale nie je možné, alebo len vo veľmi obmedzenom rozsahu,  aplikovať opatrenia ako pre CK a ZT, trasované mimo urbanizované územia.

Dlhodobá stratégia znižovania hluku z cestnej a železničnej (aj električkovej) dopravy vychádza z požiadavky, dosiahnuť zníženie hodnôt určujúcich veličín, pre hluk z uvedených druhov dopravy (v Slovenskej legislatíve pre hluk z pozemnej dopravy a železničnej dopravy, Vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z.z.), na úroveň, ktorá je prijateľná z pohľadu ochrany a podpory verejného zdravia. V praxi táto požiadavka znamená, dosiahnuť takú úroveň hlukovej záťaže, aby jej pôsobením neboli prekračované prípustné hodnoty určujúcej veličiny (pre stanovené referenčné časové intervaly) dané legislatívou na ochranu a podporu verejného ozdravia alebo iným odporúčaním, ktoré rešpektuje aktuálne poznatky o škodlivosti nadmerného hluku na ľudské zdravie.

Znižovanie hlukovej záťaže z cestnej a železničnej dopravy, pri nezmenených technických riešeniach existujúcich cestných a koľajových vozidiel, je v priamom kontraste s požiadavkou na zvyšovanie dopravných výkonov osobnej aj nákladnej dopravy. Z uvedeného dôvodu, je  preto dlhodobá stratégia znižovania hluku z cestnej a železničnej dopravy nemysliteľná,  bez znižovania hlukových emisných  hodnôt dopravných prostriedkov a technických riešení, ktoré znižujú hlukovú emisnú hodnotu pri zdroji. K výrazným subzdrojom hluku z cestnej dopravy v súčasnosti patrí najmä hluk valenia a aerodynamický hluk. Pri nižších maximálnych prípustných rýchlostiach, aké sú bežné pri pozemných komunikáciách v urbanizovanom území, je výrazným hlukom aj hluk generovaný pohonnou jednotkou. Tento zdroj hluku, je výrazný najmä v prípade, ak je pohonná jednotka riešená výlučne spaľovacím motorom. V prípade použitia hybridného pohonu (kombinácia spaľovací motor/elektromotor) alebo len elektromotor, môže sa hluková emisná hodnota, súvisiaca len s pohonnou  jednotkou motorového vozidla, výrazne znížiť.

V prípade železničnej a električkovej dopravy, je hluk valenia úzko zviazaný so stavom koľajovej infraštruktúry. V tomto prípade, najmä na električkových tratiach, je potrebné zabezpečiť jej neustálu kontrolu. Najmä drsnosť a vlnkovitosť koľají môže výrazne ovplyvňovať hluk generovaný pri prevádzke električkových koľajových vozidiel.  Vhodným návodom na plánovanie zabezpečovanie správnej infraštruktúry, sú výstupy z projektu QUIET-TRACK, ktorý je financovaný Európskou  komisiou. Výstupy z tohto projektu, sú priamo určené pre správcov a prevádzkovateľov železničných a električkových tratí. Cieľ projektu je zvolený s úmyslom, poskytnúť návody a riešenia, pri realizácii protihlukových opatrení na železničných a električkových tratiach,  ktoré sú navrhované v rámci spracovania úloh, ktoré vyplývajú priamo zo smernice 2002/49/EC Európskeho parlamentu a Rady, z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku.

Dlhodobá stratégia znižovania hlukovej záťaže sa môže pre rôzne druhy hluku líšiť. Stratégiu znižovania hluku, spôsobovaného cestnou dopravou, môžeme rozdeliť na opatrenia:

- priamo na zdroji hluku (cestnom motorovom vozidle; kontakte valenia kolesa po vozovke, pohonnej jednotke  a iné)  

- na ceste šírenia medzi zdrojom hluku a miestom príjmu, vo vonkajšom chránenom prostredí (protihlukové clony – steny, valy apod., budovanie ciest v zárezoch a iné),     

- na ceste šírenia medzi zdrojom hluku a miestom príjmu, vo vnútornom chránenom prostredí (zlepšenie zvukovej izolácie stavebných konštrukčných prvkov obvodových plášťov budov s funkciou bývania, zabezpečenie vetrania vnútorných chránených priestorov, bez nutnosti otvárania okien a iné).      

Posledné uvedené riešenia, sú veľakrát možné, ako rýchle a efektívne riešenia zlepšenia akustickej pohody vo vnútornom priestore bodov s funkciou bývania, najmä v okolí ciest trasovaných cez urbanizované územia.  

Podrobný rozbor možných princípov a opatrení, na zníženie hluku z cestnej dopravy v okolí pozemných komunikácií, je uvedený v Technických podmienky TP 052 Návrh a posúdenie protihlukových opatrení pre   cestné komunikácie, Ministerstvo dopravy, výstavby  a regionálneho rozvoja SR, 2011 a v Rozborovej úlohe – HLUK, Slovenská správa ciest – EUROAKUSTIK, s.r.o., 2013. Uvedené zásady je možné, s primeranými modifikáciami, uplatňovať aj pri návrhoch opatrení na zníženie hlukovej záťaže spôsobovanej železničnou a električkovou dopravou.

Dlhodobá stratégia znižovania hluku, musí vychádzať z dostupných poznatkov z technickej akustiky, ktoré je potrebné aplikovať na sledovaných zdrojoch  hluku, a pri návrhu protihlukových opatrení. Najnovšie poznatky z oblasti akustiky, ale aj konštrukcie motorových a koľajových vozidiel, a možných stavebných úprav, je potrebné aplikovať v čo najširšej miere vo všetkých stupňoch navrhovaných činností, u ktorých je predpoklad zásahu do životného prostredia a zdravia ľudí, pri použití indikátorov politicky relevantných, vedecky zdôvodnených a merateľných. Tieto je potrebné uplatňovať tak, aby mohli byť primerane zdokumentované a pravidelne monitorované, vo všetkých stupňoch navrhovaných riešení a realizácie navrhnutých opatrení.

V prípade cestnej a železničnej dopravy ide najmä o:

- plánovanie dopravy, program prípravy a výstavby nového trasovania dopravných ciest, s ohľadom na plnenie platných limitov pre hluk z cestnej a železničnej dopravy (pozri Vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z.z.);

- pri územnom plánovaní, brať ohľad na možné dopady z pôsobenia hluku generovaného dopravou, na územia s funkciou bývania;

- uvažovať s technickými opatreniami  pri zdrojoch hluku; v zmysle predpisov, ktoré sa zaoberajú sledovaním vonkajšej hlučnosti cestných a koľajových vozidiel  a ich pripravovaných zmien;

- povoľovať, vo vybraných územiach, a na im prislúchajúcich sledovaných úsekoch ciest a železničných tratí, prevádzku vozidiel len s nižšou vonkajšou hlučnosťou;

- vybrané úseky ciest budovať, alebo rekonštruovať s obrusnou vrstvou, pri použití  tzv. tichých povrchov (výrazné znižovanie hluku valenia v styku koleso - vozovka);

- nové železničné trate budovať, resp. existujúce  modernizovať pri použití zvršku a uloženia koľaje, ktoré zabezpečia účinné zníženie hlukovej záťaže;

- zníženie prenosu hluku medzi zdrojom a miestom príjmu; kde je to možné budovať vhodné protihlukové clony, alebo v urbanizovanom území trasovanie ciest a železničných tratí, pod povrchom úrovne terénu alebo s čiastočným  (galériové protihlukové clony) alebo úplným prekrytím;

- pri návrhu protihlukových opatrení využívať poznatky a skúsenosti pri tvorbe  SHM a medzinárodných projektov (napr. Q – City, City Hush, QUIET-TRACK), ktoré sú podporované a financované zo zdrojov Európskej komisie;

- v maximálnej miere využívať spolufinancovanie protihlukových opatrení prevádzkovateľa zdrojov hluku, VÚC, obcí, súkromných osôb a vlastníkov objektov na ktorých je potrebné robiť protihlukové opatrenia;

- regulačné opatrenia, ekonomické opatrenia alebo podnety na zníženie hluku vykonávať podľa súčasných technických možností, znalostí a overených skúseností v praxi;

- zabezpečiť koordináciu pri tvorbe „hlukovej legislatívy“, za účasti správcov a majiteľov najvýraznejších zdrojov hluku;

- povoľovanie stavieb, v blízkom okolí výrazných zdrojov hluku, viazať na splnenie platných limitov hluku vo vnútornom chránenom prostredí budov; touto povinnosťou viazať investorov takýchto stavieb.