Dlhodobá stratégia znižovania hluku vybraných úsekov ciest II. a III. triedy v správe Regionálne cesty Bratislava, a.s. pre stav v r. 2016 - Strategické hlukové mapy

Hluk z cestnej dopravy, je obecne najvýraznejším zdrojom hluku, ktorý obťažuje obyvateľov vyspelých štátov sveta a Európy. Výrazné obťažovanie obyvateľov hlukom z cestnej dopravy, je najmä v okolí ciest, ktoré sú trasované v zastavanom území budovami s funkciou bývania. Cesty II. a III. triedy plnia väčšinou obslužnú funkciu silno urbanizovaného územia, kde sa nachádza veľké množstvo rodinných aj bytových domov. Z uvedeného dôvodu, sú tieto cesty veľakrát situované v tesnom kontakte s budovami s funkciou bývania. Protihlukové opatrenia, v okolí takýchto ciest, alebo v takomto území, sú veľakrát náročné a nie je ich možné  realizovať výstavbou protihlukových clôn, ako v prípade cestných komunikácií (ďalej CK; diaľnic, rýchlostných ciest a niektorých úsekov ciest I. triedy).

Z uvedeného, je dlhodobá stratégia znižovania hluku z cestnej dopravy v okolí ciest II. a III. triedy odlišná od stratégie znižovania hluku v okolí CK. Niektoré prvky sa môžu prelínať a byť rovnaké. Vo viacerých prípadoch ale nie je možné, alebo len vo veľmi obmedzenom rozsahu,  aplikovať pre cesty II. a III. triedy princípy, ktoré sa bežne aplikujú v okolí CK.      

Dlhodobá stratégia znižovania hluku z cestnej dopravy vychádza z požiadavky, dosiahnuť zníženie hodnôt určujúcich veličín pre hluk z cestnej dopravy (v Slovenskej legislatíve pre hluk z pozemnej dopravy, [12]) na úroveň, ktorá je prijateľná z pohľadu ochrany a podpory verejného zdravia. V praxi táto požiadavka znamená dosiahnuť takú úroveň hlukovej záťaže, spôsobovanej cestnou dopravou, aby jej pôsobením neboli prekračované prípustné hodnoty určujúcej veličiny (pre stanovené referenčné časové intervaly) dané legislatívou na ochranu a podporu verejného ozdravia alebo iným odporúčaním, ktoré rešpektuje aktuálne poznatky o škodlivosti nadmerného hluku na ľudské zdravie.

Znižovanie hlukovej záťaže z cestnej dopravy, pri nezmenených technických riešeniach existujúcich cestných vozidiel, je v priamom kontraste s požiadavkou na zvyšovanie dopravných výkonov osobnej aj nákladnej dopravy. Z uvedeného dôvodu, je  preto dlhodobá stratégia znižovania hluku z cestnej dopravy, nemysliteľná  bez znižovania hlukových emisných  hodnôt cestných dopravných prostriedkov a technických riešení, ktoré znižujú hlukovú emisnú hodnotu pri zdroji. K výrazným subzdrojom hluku z cestnej dopravy v súčasnosti patrí najmä hluk valenia a aerodynamický hluk. Pri nižších maximálnych prípustných rýchlostiach, aké sú bežné pri cestách II. a III. triedy  najmä v zastavanom území, je výrazným hlukom aj hluk generovaný pohonnou jednotkou. Tento zdroj hluku je výrazným najmä v prípade, ak je pohonná jednotka riešená výlučne spaľovacím motorom. V prípade použitia hybridného pohonu (kombinácia spaľovací motor/elektromotor) alebo len elektromotor, môže sa hluková emisná hodnota, súvisiaca len s pohonnou  jednotkou motorového vozidla, výrazne znížiť.

  Dlhodobá stratégia znižovania hlukovej záťaže sa môže pre rôzne druhy hluku líšiť. Stratégiu znižovania hluku, spôsobovaného cestnou dopravou, môžeme rozdeliť na opatrenia:

- priamo na zdroji hluku (cestnom motorovom vozidle; kontakte valenia kolesa po vozovke, pohonnej jednotke  a iné)  

- na ceste šírenia medzi zdrojom hluku a miestom príjmu vo vonkajšom chránenom prostredí (protihlukové clony – steny, valy apod., budovanie ciest v zárezoch a iné),     

- na ceste šírenia medzi zdrojom hluku a miestom príjmu vo vnútornom chránenom prostredí (zlepšenie zvukovej izolácie stavebných konštrukčných prvkov obvodových plášťov budov s funkciou bývania, zabezpečenie vetrania vnútorných chránených priestorov bez nutnosti ovárania okien a iné).      

Posledné uvedené riešenia, sú veľakrát možné, ako rýchle a efektívne riešenia zlepšenia akustickej pohody vo vnútornom priestore bodov s funkciou bývania, najmä v okolí ciest trasovaných cez urbanizované územia.  

Podrobný rozbor možných princípov a opatrení, na zníženie hluku z cestnej dopravy v okolí pozemných komunikácií, je uvedený v Technické podmienky TP052 (staré označenie TP15/2011) Návrh a posúdenie protihlukových opatrení pre cestné komunikácie, Ministerstvo dopravy, výstavby  a regionálneho rozvoja SR, 2011.

Dlhodobá stratégia znižovania hluku musí vychádzať z dostupných poznatkov z technickej akustiky, ktoré je potrebné aplikovať na sledovaných zdrojoch  hluku (cestné motorové vozidlá) a pri návrhu protihlukových opatrení. Najnovšie poznatky z oblasti akustiky, ale aj konštrukcie motorových vozidiel a možných stavebných úprav, je nutné aplikovať v čo najširšej miere vo všetkých stupňoch navrhovaných činností, u ktorých je predpoklad zásahu do životného prostredia a zdravia ľudí, pri použití indikátorov politicky relevantných, vedecky zdôvodnených a merateľných. Tieto je nutné uplatňovať tak, aby mohli byť primerane zdokumentované a pravidelne monitorované vo všetkých stupňoch navrhovaných riešení.

V prípade cestnej dopravy sa jedná najmä o:

- plánovanie dopravy, program prípravy a výstavby nových ciest s ohľadom na plnenie platných limitov pre hluk z cestnej dopravy,

- pri územnom plánovaní, brať ohľad na možné dopady z pôsobenia hluku generovaného cestnou dopravou, na územia s funkciou bývania,

- uvažovať s technickými opatreniami  pri zdrojoch hluku; v zmysle predpisov EHK (zaoberajúcich sa sledovaním vonkajšej hlučnosti cestných motorových vozidiel)  a ich pripravovaných zmien, povoľovať vo vybraných územiach a na im prislúchajúcich sledovaných úsekoch ciest, prevádzku vozidiel s nižšou vonkajšou hlučnosťou,

- vybrané úseky ciest budovať, alebo rekonštruovať s obrusnou vrstvou, pri použití  tzv. tichých povrchov (výrazné znižovanie hluku valenia v styku koleso - vozovka),

- zníženie prenosu hluku medzi zdrojom a miestom príjmu; kde je to možné budovať vhodné protihlukové clony, alebo v urbanizovanom území trasovanie ciest pod povrchom úrovne terénu alebo s čiastočným  (galériové protihlukové clony) alebo úplným prekrytím,

- pri návrhu protihlukových opatrení využívať poznatky a skúsenosti pri tvorbe  SHM a medzinárodných projektov (napr. Q – City, City Hush), ktoré sú podporované a financované zo zdrojov Európskej komisie,

- v maximálnej miere využívať spolufinancovanie protihlukových opatrení prevádzkovateľa zdrojov hluku, VÚC, obcí, súkromných osôb a vlastníkov objektov na ktorých je potrebné robiť protihlukové opatrenia,

- regulačné opatrenia, ekonomické opatrenia alebo podnety na zníženie hluku vykonávať podľa súčasných technických možností, znalostí a overených skúseností v praxi,

- zabezpečiť koordináciu pri tvorbe „hlukovej legislatívy“, za účasti správcov a majiteľov najvýraznejších zdrojov hluku,

- povoľovanie stavieb v blízkom okolí výrazných zdrojov hluku viazať na splnenie platných limitov hluku vo vnútornom chránenom prostredí budov; touto povinnosťou viazať investorov takýchto stavieb.