Popis seldovaných zdrojov hluku v Košickej aglomerácii pre stav v r. 2016 - Strategické hlukové mapy
Hlavná ponuka:
Popis seldovaných zdrojov hluku v Košickej aglomerácii pre stav v r. 2016
Pre potreby spracovania strategickej hlukovej mapy Košicke aglomerácie pre stav v roku 2016, boli sledované zdroje hluku z cestnej, železničnej, leteckej dopravy a priemyselných podnikov.
Mesto Košice, je hlavným dopravným uzlom regiónu z pohľadu cestnej aj železničnej siete.
Na území Košicke aglomerácie sa nachádza pomerne hustá cestná sieť tvorená najmä miestnymi komunikáciami. Územím prechádza rýchlostná cesta R2, cesty I., II. a III. triedy. Na rýchlostnú cestu R2, nadväzuje privádzač rýchlostnej cesty PR3, s napojením na diaľnicu D1, pri obci Budimír, severne od okraja aglomerácie. Na území aglomerácie sú prevádzkované aj električkové trate a trolejbusové linky.
Významným zdrojom hluku z cestnej dopravy je obchvat Košíc, v súčasnosti tvorený rýchlostnou cestou R2, s pokračovaním privádzačom PR3, k diaľnici D1, smerom na Prešov. K tomuto obchvatu patrí aj napojenie cesty prvej triedy I/19, smerom na Michalovce (na území aglomerácie Sečovská cesta a Herlianska ul.). Súčasťou obchvatu je aj doprava po uliciach Južná trieda a Ulici osloboditeľov, v mestskej časti Barca, ktorá pokračuje mimo aglomerácie po ceste I/17 a napája sa na rýchlostnú cestu R4, pri obci Šebastovce.
Celkovo bolo na území Košicke aglomerácie, pre stav v roku 2016, sledovaných 394 km ciest, na ktorých bola stanovená intenzita cestnej dopravy za 24 hodín. Intenzita dopravy bola rozdelená pre referenčné časové intervaly deň (od 06.00 do 18.00 hod), večer (od 18.00 do 22.00 hod) a noc (od 22.00 do 06.00 hod) so stanovením podielu ťažkých nákladných vozidiel v uvedených časových intervaloch. Stanovenie intenzity dopravy na jednotlivých úsekoch ciest celej cestnej siete, bolo robené výpočtom s využitím matematického modelovania. Pre výpočet bol použitý výpočtový systém PTV. Výpočet bol optimalizovaný aj na základe dopravných prieskumov na viacerých úsekoch cestnej siete. Z celkovej cestnej siete územia Košicke aglomerácie, pre stav v roku 2016, bolo 138 km väčších ciest (cesty na ktorých je intenzita dopravy viac ako 3 milióny za rok).
Zobrazenie sledovaných pozemných komunikácií, zohľadnených pri výpočtoch,
červená čiara - hranica aglomerácie, modré čiary - pozemné komunikácie s prejazdom vaic ako 3 mil. za rok, zelené čiary - ostatné pozemné komunikácie
Železničná doprava tvorí na území Košicke aglomerácie významný železničný dopravný uzol. V Košiciach končia, resp. začínajú štyri železničné trate. ŽSR 180 Žilina – Košice, ŽSR 190 Košice –Čierna nad Tisou, ŽSR 169 Košice – štátna hranica s Maďarskom a ŽSR 160 Košice – Zvolen osobná stanica. Na území aglomerácie, v Čermeľskom údolí, sa nachádza aj samostatná, najstaršia a jediná v SR, detská železnica ŽSR 930, prevádzkovaná ako turistická atrakcia iba v letných mesiacoch a prevažne iba cez víkend.
Na území aglomerácie sa nachádza nákladná a vlakotvorná stanica Košice. Celkové počty vlakových súprav za rok a technicko-akustické parametre železničných tratí, pre stav v roku 2016, dodal prevádzkovateľ železničných tratí v SR, Železnice Slovenskej republiky a.s.. Skladba vlakových súprav a ich technicko-akustické parametre v zmysle vestníka MZ SR čiastka 55-60/2005, Odborné usmernenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje postup pri vypracovaní strategických hlukových máp číslo: OŽPaZ/5459/2005 zo dňa 28.11.2005., boli poskytnuté Železničnou spoločnosťou Slovensko a.s. a Železničnou spoločnosťou Cargo Slovakia a.s..
Električková doprava tvorí nosný dopravný systém mesta Košíc. Niektoré električkové trate, pre stav v roku 2016, sú po modernizácii na niektorých sa modernizácia pripravuje v nasledujúcich rokoch.
Celková dĺžka koľají, na železničných tratiach v Košicke aglomerácie , na ktorých bola uvažovaná prevádzka pri výpočtoch hlukovej záťaže bola 92 km. Celková dĺžka električkových koľají, uvažovaných pri stanovení hlukovej záťaže bola 75,3 km. Celková dĺžka koľají, na väčších železničných a električkových tratiach (trate s celkových počtom vlakových súprav viac ako 30 tisíc za rok), bola 123,2 km.
Železničné a električkové trate zohľadnené vo výpočtoch hlukovej záťaže
červená čiara - hranica aglomerácie, modré čiary - strate s prejazdom väčším ako 30 tis. za rok, zelené čiary - ostatné trate
Na území KEA sa nachádza druhé najväčšie letisko v Slovenskej republike, medzinárodné Letisko Košice. V roku 2016 bol počet pohybov na tomto letisku daný súčtom príletov a odletov všetkých lietadiel 10 040. Letisko je situované v južnej časti aglomerácie, západne od mestskej časti Barca. Letisko má jednu vzletovú a pristávaciu dráhu, VPD 01-19, s pevným povrchom. Väčšie letisko (letisko s viac ako 50 000 pohybmi za rok ) sa na území KEA nenachádza.
Poloha letiska, vzletová a pristávacia dráha - zelená čiara, priemety osí príletových a odletových trajektórií, premietnuté do roviny vzťažného bodu letiska - modré čiary, použité pri výpočte hlukovej záťaže.
Priamo, na území KEA, sa nenachádzajú žiadne väčšie priemyselné podniky. Významný priemyselný podnik US STEEL, s.r.o., najväčší hutnícky závod v SR, sa nachádza mimo územia aglomerácie, južne od jej hranice.
Južne od centrálnej časti mesta, medzi ulicou Južná trieda a nákladnou a vlakotvornou stanicou, sa nachádzajú rôzne menšie priemyselné prevádzky a prevádzky zamerané na služby (autoopravovne, sklady, logistika, podnikateľské centrá, predajne priemyselného tovaru a pod). V minulosti sa tu nachádzal významný strojársky podnik VSS. Výrazným zdrojom hluku v tomto území je prevádzka Teplárne Košice, centrálneho zdroja ústredného kúrenia a dodávky teplej vody pre Košice.
Južne od cestného obchvatu Košíc, tvoreného rýchlostnou cestou R2, medzi sídliskom Nad Jazerom a železničnou traťou ŽSR 190, sa nachádza priemyselný park. V tomto parku sa však nenachádzajú výrazné zdroje hluku, ktoré významne ovplyvňujú hlukovú záťaž v tomto území.
Výrazným zdrojom hluku v južnej časti aglomerácie je prevádzka spaľovne komunálneho odpadu, ktorá sa spolu s čistiarňou odpadových vôd nachádza mimo územia Košickej aglomerácie. Svojou činnosťou však ovplyvňujú hlukovú záťaž, najmä v časti Krásna, kde sa nachádzajú výlučne rodinné domy.
Hluková záťaž spôsobová priemyselnými zdrojmi, pre stav v roku 2016, bola stanovená z činnosti šiestich prevádzok nachádzajúcich sa na území aglomerácie. Pri výpočte boli zohľadnené hlukové emisné údaje z týchto priemyselných zdrojov hluku na území KEA:
- rozvodňa Východoslovenskej energetiky, a.s., Rozvodňa sever, Sídlisko Dargovských hrdinov
- rozvodňa Východoslovenskej energetiky, a.s., Rozvodňa západ, ul. Popradská
- rozvodňa Východoslovenskej energetiky, a.s., Rozvodňa juh
- nákladná a vlakotvorná stanica Košice
- vozovňa električiek Dopravného podniku mesta Košice, a.s.
- Tepláreň Košice, a.s.
Okrem týchto zdrojov boli vo výpočte zohľadnené aj dva priemyselné zdroje hluku, ktoré sa nenachádzajú priamo na území KEA, ale svojou činnosťou ovplyvňujú hlukovú záťaž na území aglomerácie. Jedná so o prevádzku spaľovne a čistiarne odpadových vôd.
Pozície jednotlivých priemyselných zdrojov zohľadnených pri výpočte hlukovej záťaže.
